Obec Kanianka dostala meno od niekdajšieho panského baču Kaňana, ktorý tu mal postavenú kolibu. Od svojho vzniku meno nemenila. Uvádza sa iba pomaďarčená – ako „Kanyanka“ alebo „Kányafalva“ a od roku 1904 ako „Kánya Hegy“. Od roku 1918 ako „Kanianka“.
Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1463, kedy sa uvádza ako súčasť majetku bojnického panstva, ktoré v tom čase patrilo Noffryovcom. Tento rod pochádzal po matke z významnej uhorskej rodiny a Bojnice získal darovaním v roku 1430 od kráľa Žigmunda. Už vtedy k nemu patrili viaceré poddanské dediny, medzi nimi Poruba, Lazany, Dubnica, Malinová, Poluvsie, Chvojnica, Nitrianske Pravno, Tužina a Kľačno. Neskoršie daroval posledný potomok Noffryovcov Kanianku oltárnictvu sv. Antona pustovníka v Bojniciach a pánmi dediny sa stali bojnický prepošti, čo bol nový titul pre doterajších farárov. Vznikla na pravom brehu rieky Nitry v čase nemeckej kolonizácie, ktoré súviselo s objavením zlata na svahoch Malej Magury ešte v 14. storočí. To, že sa obec stala majetkom oltárnictva, jej prinieslo i určité výhody. Jednou z nich bolo získanie „vodného práva“, podľa ktorého mal zemepán právo postaviť mlyn. Ten prvý v Kanianke bol drevený, jednokolesový a slúžil až do roku 1859, kedy dal vtedajší prepošt Jozef Majthény vybudovať prvý murovaný mlyn a slúžil až do roku 1888. Súčasne dal vybudovať aj novú vodnú hať.
V roku 1675 Kanianka mala 155 obyvateľov. V 22 domoch žilo 50 sedliackych a 5 železiarskych rodín. Iba dvaja najbohatší sedliaci mali sluhov. V jednom dome žili často rodiny viacerých generácií, pričom mávali prevažne 3-4 deti. Obydlia viacdetných rodín bývali veľmi skromné. Najčastejšie to boli dvojpriestorové drevené domčeky so slamenou strechou.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Pestovali najmä obilniny ako raž, pšenicu, jačmeň, ovos a špaldu. Zo strukovín to bola zasa fazuľa, hrach a šošovica. Chovali kone, voly, kravy, ovce, kozy, prasce, včely. Remeslom sa živili len traja z celkového počtu poddaných. V čase žatvy a mlatby chodili roľníci aj do iných oblastí na zárobky, ale robotné povinnosti mali najmä na miestnej panskej pôde.
Bojnická fara mala postavenie na úrovni zemepána s právom vyberať od svojich poddaných obcí naturálne a finančné desiatky. Desiatok predstavoval cirkevnú daň v hodnote jednej desatiny úrody z poľnohospodárskych produktov. V Kanianke, podobne ako v ostatných okolitých osadách, sa situácia nezmenila ani v nasledujúcich dvoch storočiach. K zmierneniu útlaku nedošlo aj napriek rušným politickým a spoločenským udalostiam v krajine. Poddaní mali presný počet robotných dní na cirkevných pozemkoch. V rámci povinnej renty museli obrábať farské polia, kosiť lúky, rúbať a zvážať drevo z hory na faru ako aj ďalšie ručné i záprahové práce. Kanianka platila Ostrihomskému arcibiskupstvu desiatok v sume 7 florenov.
Nariadením cisára Jozefa II. bola v roku 1787 utvorená nová farnosť Poruba. Pričlenili do nej aj fílie Lazany a Kanianku. O rok neskôr bola však vytvorená ďalšia farnosť v Lazanoch. Jej filiálkami sa stali tentoraz Kanianka a Poruba. Poddaní Kanianky však naďalej pracovali na cirkevnom a platili desiatok pre zmenu farnosti v Lazanoch. Platenie desiatkov zaniklo, spolu s ostatnými povinnosťami poddaných, až v roku 1848 pri zrušení poddanstva.
V roku 1902 sa postavila kaplnka. Krčma bola dlho miestom šírenia osvety, správ zo sveta i domácich udalostí. V roku 1906 vyhoreli objekty panského majera a tie boli v roku 1912 predané ako pozemok pre stavbu školy. Vedomosti jej žiakov však boli biedne. Čítať nevedela ani polovica, rátať vedeli „iba na čiarkach“. Školská dochádzka bola úbohá. V zime zameškávali školu kvôli nedostatku odevu, na jar museli pracovať na poli. Túžba študovať však zvíťazila a už v roku 1927 boli 4 deti prijaté na strednú školu do Prievidze. Šírenie osvety malo za následok aj nacvičovanie divadelného predstavenia Truc na truc na fašiangy mládežníkmi z Kanianky.
Za prvej svetovej vojny padlo 12 miestnych občanov a na lesných prácach boli zamestnávaní talianski zajatci. V roku 1922 postavilo bojnické oltárnictvo v Kanianke tehelňu.
Požiar znamenal v tých časoch pre obyvateľov veľké nebezpečenstvo. Domy boli drevené, strechy zo slamy a silný vietor rýchlo preniesol plamene na susedné domy. 17. júna 1924 bol preto založený prvý požiarnicky zbor. Mal 10 členov a ich činnosť bola veľmi aktívna. Vykonávali poriadkovú službu, často cvičili a zúčastňovali sa samaritánskych kurzov.
Skončenie II. svetovej vojny prinieslo obci zlepšenie životných podmienok. V roku 1947 sa tu rozsvietila prvá elektrická žiarovka.
Začiatkom 80. rokoch má Kanianka asi 700 obyvateľov a cca
Kostol s novodobou architektúrou bol vysvätený v roku 1992 a je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu.
Dnes je Kanianka obcou moderného typu umiestnená v podhorskej oblasti v členitom teréne, na ktorom sa vynímajú siluety novostavieb rodinných domov i sídlisk s bytovkami. Cez Kanianku pretekajú potoky: Kanianka, Roch, Zlatné. Obec Kanianka je počtom obyvateľov najväčšia obec v okrese Prievidza. Nájdeme tu novú základnú školu, materskú školu, zdravotné stredisko, kultúrne stredisko, kostol, faru, domy smútku (dom kresťanskej nádeje), požiarnu zbrojnicu, športový areál, nákupné stredisko, poštu, garáže, miestne komunikácie. Vo viacúčelovej budove sídli obecný úrad, pošta, lekáreň a majú ambulancie aj všeobecný a detský lekár a zubný lekár. V obci sídli aj Stredisko sociálnych služieb, v ktorom poskytujú celodenné služby dôchodcom. Pre priaznivcov lyžovania je vybudovaný osvetlený lyžiarsky vlek (dĺžka
